Škola v prírode po domškolácky? Jednoznačne áno!

U denných školákov aj škôlkarov je bežné, že deti najmä ku koncu školského roka chodia do školy v prírode. Prečo si niečo podobné nevymyslieť aj v prípade detí na individuálnom vzdelávaní? Partička domškolákov sa spolu takto vybrala na neškolu v prírode do srdca našich zlatonosných hôr – Banskej Hodruše. Na spoločnej chate rodičia vždy večer naplánovali výlety, kým sa deti hrali na dvore. Za tri dni tak potom na vlastné oči preskúmali históriu, geológiu i zemepis Štiavnických vrchov.

Prvý deň vystúpali na najvyšší vrch Sitno. Cestou sa aj s pomocou informačných tabúľ náučného chodníka dozvedeli o povestiach, ktoré sa s ním spájajú, všímali si terén, pozostatky sopečnej činnosti i sopečné horniny pod nohami, všimli si rozkvitnuté orchidey i hemžiace sa húsenice priadkovca obrúčkavého na Tureckej lúke.

Druhý deň sa dozvedeli, ako sa v kameňolome ťaží hornina, aké zásady bezpečnosti je potrebné dodržať, kde a prečo sa vyskytujú minerály, ako vznikajú rudné žily v sopečných oblastiach. A samozrejme prečo sa zlato a striebro vyskytujú práve v okolí Štiavnice. Deti potom dostali náradie a samy potom prehľadávali skaly a hľadali kryštály. Poobede potom navštívili centrum Banskej Štiavnice, botanickú záhradu pri lesníckej škole a najväčší drevený betlehem na Slovensku.

Tretí poznávací deň bol venovaný návšteve Banského múzea v prírode a prehliadke bane. V plnom vystrojení aj s plášťom a banským svetlom sa ponorili do hlbín zeme. V exteriéri si potom popozerali exponáty a riešili záhady banskej pátračky. Zaujala ich aj expozícia rôznych hornín z celého Slovenska. Každý potom odišiel aj s minimálne jedným minerálom zo suvenírového obchodu. Večer pri ohni aj za doprovodu gitary si nakreslili a vyrobili na pamiatku záložky do kníh.

Štvrtý rozlúčkový deň sa dosýta vybehali vo Zveroparku pri Žarnovici a zhodli sa, že to bolo super. Mohli kŕmiť i hladkať rôzne domáce i divé zvieratá a pozorovať napríklad veverice z tesnej blízkosti. Najväčší úspech mali samozrejme rôzne netradičné ihriskové prvky.

Deti počas necelých piatich dní zažili intenzívnejší kontakt s inými domškolákmi a až do neskorých večerov buď športovali alebo hrali spoločenské hry. Rodičia sa po večeroch podelili o svoje radosti i starosti okolo domáceho vzdelávania a navzájom sa tak podporili a inšpirovali. V neposlednom rade si oddýchli a načerpali sily, keďže okrem programu (a varenia) boli deti úplne samostatné. Určite teda odporúčame aj v rámci psychohygieny – bolo to ozaj super, len do toho – neváhajte si zariadiť podobný výlet s vašou partiou!