Summerhill v domácom vzdelávaní na Slovensku

Dňa 21. novembra 2024 zorganizovalo občianske združenie Domáce vzdelávanie na Slovensku (OZ DVS) debatu so slovenskou mamou dvoch sebariadených školáčok demokratickej školy Summerhill v Spojenom kráľovstve, Tunde Toth. V tomto článku sa pozrieme na poznatky, ktoré si z toho zaujímavého rozprávania môžeme zobrať my – slovenskí domškoláci.

Bol štvrtok podvečer. Sychravý novembrový čas. Nad ulicami Bratislavy sa sťahovali snehové mračná. V pobočke Staromestskej knižnice v Bratislave na Panenskej ulici sa pomaly, ale isto zapĺňali stoličky komorného hľadiska prihlásenými účastníkmi debaty. Viacerí sú z Bratislavy, no niektorí merali cestu aj zo susedného kraja, ba dokonca zo stredného Slovenska!

Oplatilo sa. Tunde Toth je bezprostredná, zhovorčivá a zapálená pre tému, takže by vydržala rozprávať hodiny. Čakalo nás päťdesiat slajdov prezentácie nabitej fotografiami zo života „summerhilláčok a summerhillákov“ so živým rozprávaním plným zaujímavých informácií. A hoci ani päť minút po avízovanom začiatku neboli v hľadisku úplne všetci registrovaní účastníci, bolo načase začať, aby sme tú jazdu za dve hodinky stihli.

Príbeh rodiny Tothovcov

Príbeh rodiny Tothovcov sa začína na slovenskej základnej škole. Tunde rozpráva, ako jej dcéry večer čo večer zaspávali s tým, že zajtra nechcú ísť do školy. Ich špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby tam neboli napĺňané. Dievčatá si časom vytvorili kompenzačné barličky, aby v škole aspoň prežívali.

Z pohľadu mamy a špeciálno-liečebnej pedagogičky v jednej osobe to bolo pre Tunde náročné. Ako odborníčka poznala riešenia, no jej deti sa v škole trápili. Snívala o Summerhille. Až do života rodiny vstúpili psychosomatické prejavy staršej dcéry, vtedy piatačky. A tak prestali o Summerhille snívať a začali konať.

Počiatočné obavy zo sťahovania, z cudzieho prostredia a neznalosti jazyka sa rýchlo rozplynuli hneď v prvé dni návštevy školy, a tak sa rodina mohla ponoriť do života v Leistone, kde škola Summerhill sídli. Tunde popisuje milé prijatia a stretnutia. Ukazuje vtipné „následky“ summerhilláckej výchovy v podobe fialových vlasov, roztrhaných a pofarbených nohavíc, povymieňaného oblečenia… Spraví prehľad školského systému v Spojenom kráľovstve a vysvetľuje fungovanie v Summerhille.

Život v Summerhille

Nadchýna nás mierou demokracie v škole, schopnosťou detí prijať ju, schopnosťou učiteľov byť autoritou a zároveň brať deti za rovnocenných partnerov… Dozvedáme sa, ako deti v mladšom veku vyhľadávajú pohyb, hru a tvorenie a starších nakoniec pritiahne vzdelávanie sa v akademických predmetoch, z ktorých si sami zostavia rozvrh. Hltáme informácie o zodpovednosti, ktorú deti dokážu prijať a ktorej sa učia prostredníctvom prirodzených následkov. Podľa slove rečníčky, výchova k zodpovednosti je hlavným poslaním školy Summerhill. Príbeh o summerhilláckom úspechu vrcholí štúdiom medicíny staršej dcéry na vysokej škole.

Znie to romanticky. Kto nepozná Summerhill hlbšie, alebo o ňom ani nepočul, skôr utopicky, lebo si predstaví anarchiu. A zaskočia ho prísne pravidlá, ktoré v tejto demokratickej škole platia. Lebo demokracia nie je prechádzka ružovou záhradou samovôle. Demokracia je fakt, s korým sa jedinec musí vysporiadať – s podporou komunity aj pod jej tlakom. Ako Tunde hovorí: „Bežne deti žijú v autokracii – plnia rozhodnutia rodičo a učiteľov. A potom po osemnástke nevedia v demokracii žiť. Majú pocit, že demokratická spoločnosť im hádže polená pod nohy v podobe pravidiel.“

Prísne pravidlá platia aj pre rodičov. A tak viacerí (a možno aj všetci) len preglgneme, keď Tunde rozpráva o prechode prvorodenej dcéry z dennej dochádzky do školy na život 24 hodín 7 dní v týždni v Summerhille, kam majú rodičia prístup povolený len raz do roka – na spoločný kempovací víkend. Ako dlho to ona ako mama v sebe spracúvala! Nadvihneme obočia pri informácii, že škola rodičom „nereportuje“, ako deti napredujú, čomu sa venujú a vôbec, ako sa majú. Je to o obrovskej dôvere – najmä v demokratické princípy školy a napokon aj vo svoje deti.

Výsledkom demokratickej výchovy v Summerhille sú deti a mladí ľudia schopní riešiť konflikty inak – nie hádkou, ale hľadaním riešenia a nájdením cesty. Ak si dvaja v niečom „nesadnú“, neznamená to, že zo situácie zdupkajú. Ak majú nejakú spoločnú úlohu, v záujme celku musia nájsť spôsob, ako ju splniť. Tým sú iní, to je hlavná črta, ktorá ich odlišuje od ostatných detí a mladých.

Inšpirácie pre domáce vzdelávanie

Pomedzi všetky emócie z rozprávania zbierame praktické nápady, ktoré by sme mohli uplatniť v domácom vzdelávaní v našom slovenskom kontexte. Pretože hoci máme povinnosť plniť kurikulum, stále môžeme deťom poskytnúť veľkú voľnosť a priestor na sebariadenie, v každom prípade môžeme uplatňovať demokratické princípy a určite máme možnosť zamerať sa na zodpovednosť vo všetkých ohľadoch.

Vytvoriť podnetné prostredie doma

Deti by mali mať dostupné všetky možné nástroje, aby mohli byť autonómne. Na fotografiách zo špecializovaných učební a dielní Summerhillu vidno bohaté materiálne vybavenie na dohľad a na dosah ruky.

Dať deťom možnosť všetko vyskúšať

Vytvárať deťom čo najpodnetnejšie prostredie nielen doma, ale aj vonku – chodiť do prírody, na kultúrne podujatia, robiť rôzne športy, sprostredkovať workshopy, záujmové krúžky, zapáť deti do manuálnych aktivít. Len tak môžu zistiť, čo ich baví, v čom môžu uspieť. Summerhill ponúka veľmi širokú škálu manuálnych činností. Okrem toho, že deťom ponúkajú rôznorodé skúsenosti, práca rukami najlepšie rozvíja kognitívne schopnosti detí.

Nechať deťom voľnosť

„Voľnosť deťom dovoľuje dokázať to, na čo majú potenciál.“ (A. S. Neil, zakladateľ školy Summerhill) V slobode sa deti pustia do vecí, na ktoré sa cítia, v ktorých si dôverujú, ktoré ich zaujímajú a ktoré sa vo chvíli záujmu rýchlo naučia.

Spoločné tvorenie pravidiel

Pravidlá v rodine, domácnosti či skupine môžeme nastavovať spoločne. Spolutvorca pravidiel ich ľahšie prijme za svoje a aj si postráži ich dodržiavanie. Aj tu je potrebná otvorená myseľ a ochota prijímať prirodzené následky zle nastavených pravidiel, ktoré môžeme zmeniť, ak sa všetci presvedčia, že nie sú dobré.

V Summerhille na stene visí citát „Demokracia je, keď dvaja hlupáci môžu prehlasovať jedného génia“. V minulosti si tam deti odhlasovali neobmedzený čas na zábavu pri obrazovkách, napriek odhováraniu starších a skúsenejších, a nakoniec sa vrátili k obmedzeniu času pred obrazovkami, pretože prišli na to, že sa napríklad nemajú s kým hrať, keď je každý na obrazovkách. Škola má zavedenú knihu pravidiel, v ktorej je aktuálne zapísaných až 500 pravidiel. Niektoré z nich už nie sú aktuálne, preto sú vyčiarknuté, no veľké množstvo pravidiel je aktuálne a komunita v škole sa nimi striktne riadi.

Porady

Na spoločné rozhodovanie je vhodné mať vymedzený čas – napríklad rodinnú radu a ranný kruh v pravidelných intervaloch v čase, keď to rodine vyhovuje… Na „poradu“ sa každý pripraví, vtedy môže ostatným predložiť podnet či sťažnosť. Porady v Summerhille vedú deti (týždeň vopred sa voľbou určí „predsedajúce dieťa“), dospelí zastávajú funkciu zapisovateľa.

Rovnosť pred spoločnými pravidlami

Dôsledky pri porušení spoločne odhlasovaných pravidiel by mali byť rovnaké pre všetkých. Dospelý je síce prirodzená autorita vďaka skúsenostiam a vedomostiam, ktorými deti zaujme, ale musí mať rovnocenné práva a povinnosti. Napríklad v Summerhille sa môžu obrazovky používať na zábavu po 15:00. Keď toto pravidlo porušila riaditeľka školy, dostala rovnaký trest ako ktokoľvek iný – 24 hodín bez obrazoviek. Platí však, že pri prvom porušení pravidla je previnilec len napomenutý. Podľa slov Tunde je to veľmi anglický prístup vo všeobecnosti.

Výchova k zodpovednosti

Vedenie detí k zodpovednosti by malo byť hlavnou náplňou výchovy. S ukotvenou zodpovednosťou prichádzajú ruka v ruke ďalšie cnosti ako cieľavedomosť, schopnosť rozhodovať sa, kritické myslenie… V Summerhille sú deti vystavené prirodzeným dôsledkom svojho konania, dôsledkom vyplývajúcim zo spoločných pravidiel a tlaku (demokratickej) väčšiny.

(Do)riešenie konfliktov

Domáce vzdelávanie dáva priestor na doriešenie konfliktov, ktoré medzi členmi rodiny vznikajú, pretože neodchádzame po poslednej hodine domov, nezabuchneme za sebou dvere školy a nezmeníme prostredie. Žijeme spolu, až do večera. Rovnaký priestor majú aj deti v Summerhille, a rozdiel pociťujú tie, ktoré v škole aj ostávajú 24 hodín 7 dní v týždni celý trimester.

Účasť na chode domácnosti

Životne dôležité činnosti je nutné robiť, aby mohla domácnosť či komunita existovať. Je potrebné si ich rozdeliť (napr. počas „rodinnej rady“), každý by sa mal na tieto činnosti prihlásiť tak, aby boli všetky pokryté. Za činnosti, ktoré nie sú pre Summerhill životne dôležité (napr. chov sliepok), si zarobia prihlásené deti nejaký obnos peňazí.

Spolurozhodovanie o spoločných aktivitách

Ak máme na výber, čo budeme robiť, kam pôjdeme, akú hru si zahráme, aký film alebo rozprávku si pozrieme… pristupujme k demokratickej voľbe. Deti v škole Summerhill hlasujú napríklad aj o tom, čo si spolu pozrú na spoločnej prespávačke (inak spávajú v pridelených domoch a spálňach).

Vyhradený čas na formálne vzdelávanie

Na aktivity, pri ktorých deti potrebujú naše sprevádzanie, si vopred určíme čas, keď sa im môžeme venovať v rámci nášho denného programu. Bude zodpovednosťou detí byť v daný čas pripravený. Učitelia v Summerhille ponúkajú vedené hodiny v konkrétny čas. Kto sa na daný predmet prihlásil, je povinný sa hodín zúčastňovať, inak bude z predmetu vyčiarknutý. Ďalej učitelia ponúkajú aj voľné hodiny (bez prípravy), keď sú v učebni prítomní a k dispozícii sprevádzať deti, ktoré tam čokoľvek zaujíma a na hodinu sa vopred zapísali. Učebne tak majú pevné „otváracie hodiny“. Mimo nich sú zamknuté, deti do nich bez dohľadu dospelého nemajú prístup.

Pútavé formálne vzdelávanie

Formálne vzdelávanie – teda obsah kurikula, ktorý je potrebné u nás naplniť, hoci nie je v centre záujmu dieťaťa – by malo byť pripravené tak, aby dieťa zaujalo. V Summerhille sa deti na hodiny prihlasujú (vždy v piatok na celý nasledujúci týždeň), vyberajú si ich samy aj podľa toho, či ich učiteľ dokáže osloviť. V domácom vzdelávaní môžeme dieťa zaujať zasadením učiva do rámca jeho záujmov a preferencií formy vzdelávania sa (cez knihy, filmy, zážitky, hru…).

Zodpovednosť svoje vzdelávanie

Deti môžu postupne preberať zodpovednosť za svoje formálne vzdelávanie. Mali by poznať ciele, ktoré majú splniť a dôsledky, ktoré nastanú pri nesplnení cieľov. Potom ich môžeme viesť k tomu, aby sa na formálne vzdelávanie pripravili – podľa toho, ako bude vzdelávanie prebiehať (spoločne, sprostredkovane, online…) – v nastavení „ak hodinu so mnou potrebuješ, príď včas a buď pripravený (napr. učebnice a iné svoje pomôcky), ja pripravím obsah“.

Staršie deti v Summerhille, ktoré sa rozhodnú pokračovať v ďalšom štúdiu napr. na vysokej škole, musia absolvovať štátnu maturitu (GCSE), ku ktorej potrebujú absolvovať určitý rozsah učiva v konkrétnych predmetoch. Na tieto vedené hodiny sa prihlasujú na dlhšie obdobia (trimester / rok). Kto hodiny vynecháva, toho si učiteľ vyhľadá a vysvetlí mu, že skúšku nezvládne, ak sa nebude pripravovať.

Ďakujeme a dovidenia niekedy nabudúce

Bezmála dve a pol hodiny utiekli ako voda. Na dlhú diskusiu priestor neostal, no účastníci prirodzene kládli otázky najmä v priebehu jej prezentácie. Zo Staromestskej knižnice v Bratislave sme odchádzali o štvrť na deväť. Z tmavej večernej oblohy sa sypal prvý sneh. A nám v hlavách vírili osviežujúce myšlienky. Skôr ako sa s Tunde nadobro rozlúčime, zabŕdneme do témy Konferencie domáceho vzdelávania. Že by?

Prečítajte si tiež…

Štýly v domácom vzdelávaní
Pedagogicko-psychologické aspekty domáceho vzdelávania
Nikdy nebol vzdelávaný. Je z neho nevzdelanec a asociál, alebo pravý opak?
Peter Gray o škole Summerhill, demokratických školách a slobode vo vzdelávaní
No back to school 2024 – Ako bolo, čo hovoria rodičia a čo sa páčilo deťom?